«Ja ŭ šoku ad padtrymki». Baćka čaćviarych dziaciej, jakoha zatrymali za płakat kala škoły, vyjšaŭ paśla 15 sutak
Paśla 15 sutak aryštu vyjšaŭ baćka čaćviarych dziaciej Andrej Asipienka, jakoha zatrymali kala škoły z płakatam. Historyja hetaj siamji nie pakinuła biełarusaŭ abyjakavymi — mnohija chacieli dapamahčy žoncy Irynie, jakaja zastałasia ź dziećmi adna. Užo na nastupny dzień Iryna paprasiła spynić zbor, paśla taho jak atrymała bolš za 500 pieravodaŭ za adzin viečar.
Listoŭ u izalatar Andreju nie pieradavali. Ale pra chvalu padtrymki, jakaja abrynułasia na jaho siamju, jon daviedaŭsia ad susiedziaŭ pa kamiery.
«Chłopcy, jakija prychodzili, pra ŭsio heta raskazvali — pra vializny vodhuk z boku biełarusaŭ, finansavuju dapamohu. I ja ŭ šoku, što maje šerahovyja dziejańni vyklikali taki rezanans.
Voś ciapier z vami razmaŭlajem — chtości pastajanna zvonić, — uśmichajecca mužčyna. —
Ja nie liču, što toje, što ja zrabiŭ, zasłuhoŭvaje takoj vializnaj uvahi. U nas vielmi šmat ludziej, jakija i pa niadzielach vychodziać, i stužki viešajuć, i inšaj dziejnaściu zajmajucca. Było niečakanaściu, što paśla vyzvaleńnia šmat baćkoŭ kazali mnie słovy padziaki. Padychodzili sami školniki z himnazii, pakazvali znak «viktary».
29 kastryčnika Andrej pryjšoŭ da himnazii №4 padtrymać navučencaŭ, jakija pieli biełaruskamoŭnyja pieśni na pierapynkach. «Vučni, vy nievierahodnyja, hanarymsia vami», — było napisana na jaho płakacie.
«Adzinaj, chto vykazaŭ niezadavolenaść, była nastaŭnica himnazii. Jana vyjšła z pretenzijami nakont taho, što ja staju tut. «A ci viedajecie vy, jak siabie dzieci pavodziać, jakija słovy jany kažuć!» — aburałasia. Ja adkazaŭ, što baču, što jany robiać, i pavažaju ich za heta», — dzielicca Andrej.
U dvary himnazii mužčynu i zatrymali — na vačach u małodšych dziaciej. U MUS paśla prakamientavali, što siłaviki prybyli paśla sihnału tryvožnaj knopki — administracyja niepakoiłasia, što nieviadomy budaražyŭ rozumy dziaciej pratesnymi pohladami i zryvaŭ navučalny praces.
Andreju dali maksimum — jon i nie spadziavaŭsia, što sud uličyć jaho siamiejnaje stanovišča.
«Ja dastatkova dobra viedaju hetu sistemu. Razumieŭ, što najaŭnaść u mianie čaćviarych dziaciej nijak istotna nie paŭpłyvaje na rašeńnie suda», — kaža jon.
Bolšaść terminu šmatdzietny baćka adbyvaŭ u Žodzinie. Umovy apisvaje koratka: narmalnyja. U 10-miesnaj kamiery jaho susiedziami była adukavanaja i razumnaja moładź.
«Asnoŭny kantynhient — heta ludzi z vyšejšaj adukacyjaj. Kali vypuskaŭsia, u kamiery zastavalisia dva dyrektary biznesu, ipešnik, muzyka, jakoha paśla dvarovaha kancertu zatrymali. Siarod tych, z kim pierasiakaŭsia, nie było asacyjałaŭ».
Paśla vyzvaleńnia Andrej paśpieŭ pabačycca tolki z dvuma synami. Ad ich nie chavali, dzie baćka pravioŭ apošnija dva tydni.
«Jany emacyjna adreahavali, bo dla ich heta taksama była šokavaja situacyja. Darosłyja dzieci, jany ŭžo cudoŭna razumiejuć, što ŭ nas u krainie adbyvajecca. I ja, jak baćka, liču, jany abaviazany pra heta viedać.
Maje dzieci ŭ kursie histaryčnych padziej, źviazanych ź Biełaruśsiu. U kursie, jakuju škodu krainie naniesła savieckaja ŭłada, jakaja ŭ nas nacyjanalnaja simvolika».
Hety viečar šmatdzietny baćka płanuje narešcie pravieści ź siamjoj.